historik

Motto: „Z bohyne piča“ 

Rudolf Vasky

Náš krátky príspevok venujeme ako to často robievame, rozboru cesty k nesmrteľnosti a sláve, k veľkej láske a nenávisti a pochopiteľne vojenským, politickým a náboženským otázkam.

V našich príspevkoch píšeme o snahe ľudí stať sa nesmrteľnými a slávnymi. Niekedy sa im to darí, niekedy nie, ale svojich päť minút naše vzory získajú vždy. Mnohí z nich už majú sochy, mnohí ešte nie, hoci sa o to snažia ako náš jazvečík.

Aby sme veľkosť slávnych upevnili v pamäti ľudstva, často ich citujeme na začiatku príspevkov.

Citáty nám ukazujú ako velikáni dokážu pár slovami vyjadriť celý príbeh lásky a nenávisti, túžby po moci a nesmrteľnosti, aby tak preukázali svoju výnimočnosť rasy a pôvodu u vzdelaných, i u menej inteligentných.

Všimli sme si, že čím väčší človek v dejinách ľudstva, tým kratšie dokáže taký príbeh vyrozprávať. Svojou výstižnosťou zaujme všetkých, ktorým potom aspoň nemusíme vysvetľovať, čo tým velikán myslel.

Keďže Marcus Tullius Cicero slovami „Historia magistra vitae“, Marian Kotleba slovami  „História deromatizácie Slovenska je učiteľkou života“ a iní, jasne povedali pravdu budúcim historikom, nebudeme sa zaoberať rozborom ich života, ale poukážeme na to, že Marian Kotleba je menší velikán ako Marcus Cicero, lebo použil viac slov na porozprávanie príbehu svojho snaženia.

Radi by sme upozornili čitateľov, že žijeme v dobe, keď sa nepochybne staneme svedkami zrodu jedného z najväčších velikánov, akých ľudstvo ešte nepoznalo.

Áno, správne tušíte. Budeme rozprávať o Rudovi Vaskom.

Jeho príbeh je smutný a zároveň veľkolepý. Vieme, že vznikol v roku 2013 A.D. a v roku 2013 aj skončil. Kde sú príbehy lásky Rómea a Júlie, Tristana a Izoldy, Kleopatry a Antónia, Dávida a Lízy, Petra a Lucie. Zapadnú prachom v okamihu, keď zacitujeme Rudolfa Vaského.

Len dve slová mu stačili, aby opísal svoju vášeň a cit, vzostup a pád, lásku a nenávisť. Tam, kde Jane Austenová k tomu potrebovala celú knihu a celý svoj život, Helena Mezenská celú stranu na motto, Rudovi stačili dve slová, ktoré citujeme v úvode príspevku.

Nie je to nič divné v dnešných časoch facebooku a internetu, kde sa v pár minútach odohrávajú celé ľudské osudy a sláva prší ako osviežujúci dážď nad tropickými pralesmi v Amazónii.

Dnes sa veľkosť slávy meria miliónmi a miliardami klikov myšou na youtube. Bohatstvo a slávu získal miliardár Kim z Kórey svojím gangnam štýlom, Beyoncé má svoje stámilióniky, Mordechaj Kapusta už má svoj miliónik, hoci je pravda, že mu to trvalo takmer osem rokov a preto ostatných slávnych už nebudeme spomínať.

Tiež je pravda, že Rudko s Helenkou majú ešte len svoje tisícky, ale ten potenciál tu je a nás inštinkt nikdy nesklamal.

Preto nám Rudo a Helena odpustia, že sa pokúsime niekoľkými vetami, pre tých menej inteligentných, často voličov ľavice, starých, chudobných a chorých, priblížiť ich ľudský príbeh.

Z Ruda sa stal rúči chlap v roku 2013, keď po hladovaní v Amerike ho z pazúrov chudoby a smrti vytrhla Cirkev katolícka tým, že mu kúpila lodný lístok na cestu do domoviny ktorú opustil, aby skúsil šťastie vo svete. Sme svedkami naplnenia túžob Slovákov, našich pradedov, ktorí šífom išli do Ameriky za lepším životom. S malým rozdielom, Rudo Vasky sa šífom vrátil.

Hoci išiel s predstavou, že sa vráti na rodnú postať, kúpi si dom na Slavíne a z otvoreného Ford Mustangu bude na bratislavskom korze vyhadzovať doláre v náručí najkrajších bratislavských modeliek, nepodarilo sa mu túto predstavu naplniť.

Na vine sú zlé sily a neprajníci. Najväčší z nich je Róbert Fico, ale toho by sme nemali spomínať, lebo sa s Rudom zvezie do histórie ako Sancho Panza s rytierom Don Quijotom de la Mancha.

Preto radšej spomenieme, že si priviezol obstarožnú HD kameru, hoci na Slovensku už dávno predávali 3D japonské krámy. Táto však bola americká a Rudo ju hneď začal využívať.

Čo sa mu nepodarilo v Amerike, rozhodol sa, že naplní na Slovensku. Usilovne nakrúcal a nakrúcal a vystupoval, spočiatku v klipoch, neskôr v celovečerných videách. A dobre urobil. Stal sa z neho Miloš Forman a získal slávu ako všetci inteligentní židia.

Mal aj šťastie a našiel svoju Bohyňu ako ju volal, ktorej bozkával šľapy na zemi, po ktorej chodila a vôbec sa nehanbil za svoj cit. Helena Mezenská, ako sa bohyňa volala civilným menom, bola poslankyňou slovenského parlamentu.

Našli spoločnú vášeň. Lásku k sebe a ešte k sebe a k svojím nenaplneným túžbam.

Bol to nerovný zväzok nielen majetkom, ale aj vekom. To však my v Telgárte vôbec neodsudzujeme. Vieme to pochopiť.

Až prišiel deň, keď sa Helena rozhodla odsunúť Ruda na miesto prvej dámy a seba nainštalovať do prezidentského paláca. Bola aj na našej tlačovke.

To ohrdnutý nápadník nemohol prežiť a tak sa mstí a mstí a my na facebooku sledujeme, čo sa udeje ďalej.

Ako z veľkej lásky vzniká veľká nenávisť: