historik

Čaputovej návrhy na zmierenie sú len prázdne gesto, ktoré sa snaží zmyť vinu za radikalizáciu liberálov, osobitne Juraja Citulu. Príklady postojov liberálov a progresívcov k spodine sa v posledných dňoch spomínajú všade. Tieto postoje sú na scéne už viac ako 20 rokov.

Mordechajove pravidlá pre diskusiu na SME, DenníkuN a Týždni

Minule sme sa zmieňovali o internetových diskusiách a vzájomnom rešpekte alebo dešpekte diskutujúcich a dôvodmi, prečo sa v diskusii na SME a Týždni nenosí počúvať svojho protivníka s iným názorom ako má redakcia a akými spôsobmi bránia vyjadrovať iný názor na svojich stránkach.

Dnes dopĺňame, že tento cieľ si slušní ľudia, reprezentovaní redakciou, zabezpečujú kódexmi, pravidlami alebo jednoduchým vylúčením z diskusie pod článkami tých cezpoľných diskutérov, ktorí nemajú piano. Ďalšími metódami trestov sú vymazanie príspevku alebo zablokovanie konta, čo je v podstate anihilácia diskutéra.

Taký diskutér zbytočne píše do redakcie: „V čom som porušil kódex?“, „Jano nadáva horšie a nezmazali ste ho,“ „napísal som len fakt, že…“ a pod.. Rozhodnutie je konečné a k použitiu trestu dochádza po „znaleckom posudku“ redaktora alebo po udaní bardov diskusie spriaznených s redakciou.

Redaktori sa svojmu správaniu učili priamo v redakciách komunistických denníkov od svojich rodičov ako bardi diskusie a svoje predstavy slušnosti majú hlboko zakorenené.

Od mala sa po hádke s rovesníkmi s plačom utiekali pod maminu sukňu ako sa teraz po strate argumentácie dovolávajú autority redakcie. Keď boli väčší utekali na ŠtB a teraz donášajú na veľvyslanectvo USA. SME a Týždeň takýmto udavačom vytvorili vzorné podmienky v rubrike: „Oznám príspevok redakcii.“

My, ostatní normálni chlapci z ulice sme tie deti, ktoré vyrástli v „slušných ľudí“, volali „žalobaba“ a keď nám niekto nakládol, tak na rozdiel od nich sme si rany potichu vylízali a so sadistickými predstavami o rezaní lopty a rinčaní skla sme si brúsili vreckový nožík alebo hľadali vhodný kameň do praku. Vyrástli z nás extrémisti ako nám hovoria slušní ľudia.

V redakciách, ktoré príspevky nemažú, sú zrejme redaktori extrémisti, ktorí namiesto vykopnutia z diskusie, so sadistickým úsmevom sledujú ako bard zo SME dostáva nakladačku priamo na ich novinách.

Hlavným motívom spomínanej činnosti redaktorov SME a Týždňa však nie je bránenie diskusii. To je len prostriedok.

Cieľ je vytváranie „mienkotvorných“ novín. Celé 3% diskutérov a redaktorov sa potom hrajú na svojom piesočku a svoje názory vydávajú za všeľudové, za názor celého slovenského národa.

Vráťme sa však k meritu.

My, chlapci z ulice rešpektujeme Godwinov zákon, podľa ktorého „pravdepodobnosť, že v online diskusii sa objaví porovnanie s Hitlerom alebo nacistami, sa s rastom dĺžky diskusie blíži k jednej“. Diskusiu na fórach berieme s humorom. Ako beh na špeciálnej olympiáde.

Dnes vám predstavujeme zopár Mordechajových pravidiel ako by sme nemali postupovať v diskusii, aby sa z nás nestali „slušní ľudia“ a zostali sme normálnymi ľuďmi alebo aby sme hneď na začiatku nezhatili sľubné kultivované pokračovanie diskusie.

Predovšetkým by ste nemali diskusiu začínať slovami: „Slušní ľudia … nerobia …“. Automaticky si tým znepriatelíte svojho poslucháča, pretože má pocit, že sa nad ním vyvyšujete, seba ste pasovali do šatu slušného inteligentného človeka a jeho, ak s vami nebude súhlasiť, do role neslušného idiota. Tým sa úprimná diskusia samozrejme skončila. Od poslucháča sa očakáva, že bude mlčať, prikyvovať a gestami vám „dávať“ lajky ako na facebooku. Podobnú chybu môžete urobiť aj vy, keď napíšete: „Každá slušná rodina chodí do kostola.“

Neodvolávajte sa v diskusii na nejakú autoritu, ktorá má potvrdiť váš názor, pretože spoludiskutér môže byť z opačného tábora a máte po nádejnom priateľovi. Začať diskusiu slovami: „Ján Sokol včera v kázni krásne povedal…“ sa neodporúča.

Podobne dopadnete, ak v debate spomeniete meno Mordechaj Kapusta a na SME vám bude stačiť jeden príspevok s jeho menom, aby ste boli anihilovaný z diskusie.

Neoslovujte svojho diskutéra na online diskusii „ty Rus, ty Maďar, ty Talian“, pretože to chápu ako pejoratívum. Ono to vlastne pejoratívne aj myslíte.

Nesnažte sa namiesto vecnej argumentácie pôsobiť na city: „…písal som svoj príspevok celý týždeň. Ak ho nelajknete, stratí môj život zmysel.“

Vyvarujte sa spoločenskému apelu (argumentum ad populum), ktorým zdôvodňujete myšlienku s tým, že s ňou ostatní súhlasia: „…všetci Cigáni majú sociálne dávky a mobil. Prečo na SME zrušili diskusiu k tejto téme?“

Neútočte na svojho oponenta (argument ad hominum): „… s Tebou o tom nebudem diskutovať.“

Nezovšeobecňujte unáhlene: „Mimovládkari sú teplí. Poznám Wiesenbadera a ten je gay.“

Nepíšte bardovi diskusie spriaznenému s redakciou: „Ty chudák, stratil si argumenty, tak si ma dal vymazať.“

Nepoužívajte vulgárne slová. Je to zbytočné. Vo Vašom príspevku zostanú len hviezdičky. Choďte radšej na facebook alebo youtube. Tam sú pravidlá voľnejšie.

A takto môžeme pokračovať donekonečna.