historik

Od nástupu novej vlády v roku 2014 bolo postavených na Ukrajine mnoho nových ulíc a pamätníkov.

Vľavo: sprievod na počesť generálneho guvernéra Poľska Tretej ríše Hansa Franka, Stanislaviv (dnes Ivano-Frankivsk), október 1941 (Wikimedia Commons). Vpravo: pochod pripomínajúci založenie 14. granátnickej divízie SS (1. haličská), Ľvov, 28. apríla 2014 (Jurij Djačišyn/AFP cez Getty Images). Obrázok od Forward collage

Tento zoznam je súčasťou prebiehajúceho investigatívneho projektu, ktorý časopis Forward prvýkrát publikoval v januári 2021 a ktorý dokumentuje stovky pamätníkov po celom svete venovaných ľuďom zapojeným do holokaustu. Zoznam pre jednotlivé krajiny neustále aktualizujeme. Ak viete o niektorých, ktoré tu nie sú uvedené, alebo o sochách, ktoré boli odstránené alebo ulice premenované, pošlite e-mail na adresu editorial@forward.com s predmetom: Projekt nacistického pamätníka.

Poznámka: V rokoch od povstania na Majdane, ktoré prinieslo na Ukrajinu novú vládu v roku 2014, bolo postavených množstvo pamätníkov nacistických kolaborantov a páchateľov holokaustu, niekedy až tak často, ako každý týždeň. Vzhľadom na ohromujúci počet ulíc pomenovaných po Stepanovi Banderovi a Romanovi Šuchevičovi sú v rámci tohto projektu uvedené iba niektoré.

Vľavo: Pamätník Stepana Banderu, otvárací ceremoniál, Ľvov, 13. októbra 2007 (Wikimedia Commons). Vpravo: Banderov pamätník, Ivano-Frankivsk (Wikimedia Commons). Obrázok podľa koláže vpred

Ľvov a Ivano-Frankivsk – 1,5 milióna Židov, štvrtina všetkých Židov zavraždených počas holokaustu, pochádzalo z Ukrajiny . Počas uplynulých šiestich rokov krajina inštitucionalizovala uctievanie paramilitantnej Organizácie ukrajinských nacionalistov , ktorá kolaborovala s nacistami a pomáhala pri vraždení Židov, a Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA), ktorá zmasakrovala tisíce Židov a 70 000 – 100 000 Poliakov. Významnou osobnosťou uctievanou v dnešnej Ukrajine je Stepan Bandera (1909 – 1959), nacistický kolaborant, ktorý viedol frakciu OUN (nazývanú OUN-B); vyššie sú jeho sochy v Ľvove (vľavo) a Ivano-Frankivsku (vpravo). Veľká vďaka patrí Perovi Andersovi Rudlingovi, Tarikovi Cyrilovi Amarovi a Jaredovi McBrideovi za ich usmernenia týkajúce sa ukrajinských kolaborantov.

Vľavo: Hlynská brána ozdobená transparentmi vítajúcimi nacistickú inváziu na Ukrajinu, Žovkva, 1941. Horný transparent: „Heil Hitler! Sláva Petljurovi! Sláva Banderovi!“ (Vojsky nacionalistu Symona Petljuru z čias prvej svetovej vojny zmasakrovali desaťtisíce Židov). Stredný transparent: „Nech žije nezávislý, suverénny ukrajinský národ! Nech žije vodca Stepan Bandera!“ Dolný transparent: „Heil Hitler! Sláva neporazeným nemeckým a ukrajinským ozbrojeným silám! Nech žije Bandera!“ (Wikimedia Commons). Vpravo: Pamätník Banderovi, Ternopil (Wikimedia Commons). Obrázok od Forward collage

Ternopil a mnohé ďalšie mestá – Ďalšia socha Banderu v Ternopile. Vľavo hore je fotografia zo Žovkvy z roku 1941, keď členovia OUN vítali nacistov a pomáhali im pri vraždení Židov. Na transparentoch sú nápisy „Heil Hitler!“ a „Sláva Banderovi!“.

Ukrajina má niekoľko desiatok pamätníkov a desiatky názvov ulíc oslavujúcich tohto nacistického kolaboranta, čo by stačilo na dve samostatné stránky na Wikipédii (Banderovcov je toľko, že v tomto projekte je uvedených len niekoľko).

Patria sem:

spoločné pomníky jemu a Romanovi Šuchevičovi v Čerkasoch , Horishnie (Novorozdilʹska Miska Rada) , Počaiv , Rudky a Záviy ;
pamätník jemu, Šuchevičovi a ďalším vodcom OUN v Moršine ;
pamätník jemu a jeho otcovi v Pidpečery ;
pamätná tabuľa a pamätník v Lucku ;
basreliéf, pamätník a múzeum v Dublianoch ;
pamätná tabuľa , pamätník a múzeum (s bustou ) v Stryji ;
pamätná tabuľa , ulica a pamätník v Zdolbuniv;
pamiatky Berezhany , Boryslav , Buchach , Chervonohrad , Čortkov , Drohobych , Dubno , Hordynya , Horodenka , Hrabivka ( Ivano-Frankivsk Raion), Kalush , Kamianka -Buzka , Kolomyia , Kozivka , Kremenets , Kyiv a L. Krushelny plaketa ) , Mlyniv , Mostyska , Mykolaiv (Ľvovská oblasť), Mykytyntsi , Nyzhnye (Sambir Raion), Pidvolochysk , Romanivka , Sambir, Skole , Sniatyn , StaryiSambir , Seredniy Bereziv , Sokal , Sosnivka , Trusavvet Strusiv , Turkmeniste , Uzyn , Velyki Mosty , Verbiv (Narayiv Hromada), Zahirochka a Zališčiky ;
pamätná tabuľa a ulica v Sňatyne a Žytomyre ;
plakety v Ivano-Frankivsku , Chmelnyckom , Rivne a Rohatyne .
múzeá v Starom Uhrynive (so sochou a pamätnou tabuľou) a vo Volji-Zaderevatskej (s bustou a basreliéfom);
park v Kamianke-Buzkej ;
ulica v Dnipre a škola v Dobromyle.

(Poznámka: Vyznamenania Dnipro a Tatariv boli pridané v októbri 2022; pamätná tabuľa Rohatyn bola pridaná v júni 2025.)

Zľava: Stepan Bandera (Wikimedia Commons). Vpravo: Pochod krajnej pravice na počesť Banderových 112. narodenín, Kyjev, 1. januára 2021 (Genya Savilov/AFP cez Getty Images).

Kyjev — V roku 2016 bol hlavný kyjevský bulvár premenovaný po Banderovi. Premenovanie je obzvlášť obscénne, pretože ulica vedie do Babiho Jaru , rokliny, kde nacisti s pomocou ukrajinských kolaborantov za dva dni vyhladili 33 771 Židov, čo bol jeden z najväčších samostatných masakrov holokaustu. Centrum Simona Wiesenthala aj Svetový židovský kongres tento krok odsúdili.

Vpravo hore, každoročný pochod s fakľami pri príležitosti Banderových narodenín v roku 2021; počas spomienkových osláv v roku 2017 účastníci pochodu skandovali „ Židia von! “.

Vľavo: Pamätník Romana Šucheviča, Krakovec (Wikimedia Commons). Vpravo: basreliéf na Šuchevičovom rodnom dome, Ľvov (Wikimedia Commons). Obrázok od Forward collage

Krakovec, Ľvov a mnohé ďalšie mestá – Pamätníky Romana Šucheviča (1907 – 1950), ďalšej osobnosti OUN a nacistického kolaboranta, ktorý bol veliteľom pomocného práporu Nachtigall v nacistickom Nemecku, ktorý sa neskôr stal 201. pomocnou policajnou jednotkou Schutzmannschaft . Šuchevič neskôr velil brutálnej Ukrajinskej povstaleckej armáde (UPA), ktorá bola zodpovedná za masakrovanie tisícov Židov a 70 000 – 100 000 Poliakov.

Pamätník v Krakovci (vľavo hore) a pamätná tabuľa vo Ľvove (vpravo hore) sú dve z mnohých Šuchevičových sôch na Ukrajine. Patria sem spoločné pamätníky venované jemu a ďalším nacionalistom vo viacerých mestách (pozri vyššie uvedený záznam o Banderovi), pamätník venovaný jemu a ďalším nacionalistom v Spryni ; pamätník, dve pamätné tabule a basreliéf na Národnej polytechnickej univerzite v Ľvove ; a pamätníky v Borščive , Ivano-Frankivsku , Kaluši , Chmeľnickom , Chuste, Kňahyničoch (a pamätná tabuľa ), Koločave, Oglejive , Šmankivckom , Starom Uhrynive (v múzeu Stepana Banderu), Tyškivtsyahu , Tyudive a Zabolotivke ; pamätné tabule v Bučači , Kamianke-Buzkej, Kolomyji , Pukive , Radomyšli , Rivne a Volji-Zaderevatskej; múzeum v Hrimne; štadión v Ternopile; stanica metra v Kyjeve ; a škola v Ivano-Frankivsku. Pozrite si The Algemeiner o tom, ako Izrael kritizuje pomenovanie štadióna v Ternopile po Šuchevičovi.

Ešte šokujúcejšie sú Šuchevičove pamätníky v Kanade a USA

Okrem toho je Šuchevič poctený niekoľkými desiatkami ulíc na Ukrajine (je ich toľko, že v tomto projekte je uvedených len niekoľko). Väčšina sôch Banderu a Šucheviča sa nachádza na západnej Ukrajine, v mestách, kde bolo židovské obyvateľstvo vyhladené paramilitárnymi jednotkami lojálnymi týmto mužom. Po Šuchevičovi bol pomenovaný aj hlavný bulvár v Kyjeve. Svetový židovský kongres odsúdil oslavu Šucheviča a sochy v Ivano-Frankivsku.

Zľava: Yaroslav Stetsko (Wikimedia Commons). Vpravo: Busta Stetsko, Ternopil (Wikimedia Commons). Obrázok podľa koláže vpred

Ternopil — Busta genocídneho Jaroslava Stetska (1912 – 1986), ktorý v roku 1941 viedol ukrajinskú kolaborantskú vládu s nacizmom, ktorá privítala Nemcov a vyhlásila vernosť Hitlerovi. Stetsko, zúrivý antisemita, napísal: „Trvám na vyhladení Židov a na potrebe prispôsobiť nemecké metódy vyhladzovania Židov na Ukrajine.“ Päť dní pred nacistickou inváziou Stetsko uistil vodcu OUN-B Stepana Banderu: „Zorganizujeme ukrajinskú milíciu, ktorá nám pomôže odstrániť Židov.“

Dodržal slovo – nemeckú inváziu na Ukrajinu sprevádzali hrozné pogromy s podnecovaním a horlivou účasťou nacionalistov OUN. Len prvý ľvovský pogrom si vyžiadal 4 000 obetí. Do konca vojny ukrajinské nacionalistické skupiny zmasakrovali desaťtisíce Židov, a to ako v spolupráci s nacistickými eskadrami smrti, tak aj z vlastnej vôle.

Zľava: Busta Jaroslava Stecka, Stryi (Wikimedia Commons). Vpravo: Socha Stetsko, Veľký Hlybochok (Wikimedia Commons). Obrázok podľa koláže vpred

Stryj a 18 ďalších miest – Ďalšie Stetskove pamätníky sa nachádzajú v Stryji (vľavo hore), kde sa nachádza aj Stetskova ulica, vo Veľkom Hlybočoku (vpravo hore), kde sa nachádza aj Stetskovo múzeum (s pamätnou tabuľou) a škola, v Kamjankách a Volji Zaderevatskej . Stetsko má tiež spoločný pamätník pre seba a ďalších vodcov OUN v Moršine a na uliciach v Buči, Dniprope, Dubne, Horodoku (Chmelnycká oblasť), Chmelnyckom, Lucku, Ľvove, Mežryčičii (Šeptycký rajón), Monastyryske, Pervomajsku (Mykolajevská oblasť), Rivne, Rudne, Sambire a Ternopile. Po vojne sa Stetsko – muž, ktorý formálne prisahal lojalitu svojej vlády Hitlerovi – presťahoval do USA, kde sa rýchlo dostal do najvyšších kruhov Washingtonu. Ronald Reagan a George H. W. Bush ho oslavovali ako vodcu bojovníkov za slobodu.

Vľavo dole, Stetsko sa stretáva s vtedajším viceprezidentom Bushom, 1983. Vpravo dole, Stetskov podpis na Vyhlásení ukrajinskej štátnosti so záväzkom „úzko spolupracovať s národno-socialistickým Veľkonemeckom pod vedením Adolfa Hitlera“.

(Poznámka: Ulice Bucha, Dnipro, Horodok (Chmelnická oblasť), Mezhryčičja (Šeptycký raj) a Pervomajsk (Mykolajovská oblasť) boli pridané v júni 2025.)

(Mykolajovská oblasť) boli pridané v júni 2025.)

Vľavo: Jaroslav Stetsko, vľavo, s vtedajším viceprezidentom USA Georgeom H. W. Bushom, 1983. Vpravo: Stetskův podpis na vyhlásení z 30. júna 1941 o vytvorení nacistickej kolaborantskej vlády frakciou Stepana Banderu z Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN-B); vláde predsedal Stetsko (Wikimedia Commons). Obrázok od Forward collage