„Historia magistra vitae“
Marcus Tullius Cicero, filozof a humanista
„História deromatizácie Slovenska je učiteľkou života“
Marian Kotleba, učiteľ a vodca
„História Lóže Veľkého Orientu a Byzantského Rítu je učiteľkou nesmrteľnosti“
Mordechaj Kapusta, člen lóže a antisemita
Dejiny sa nielen opakujú ako povedal Halldór Gudjónsson, islandský prozaik a nositeľ Nobelovej ceny, ale ako vidíme z citátov, aj nás učia získať slávu. Snáď len tomu Herostratovi sa podarilo získať nesmrteľnosť ináč ako opakovaním histórie.
Podobne ako v dejinách ľudstva, aj pred naším pochodom to okolo Telgártu všade vrelo, dochádzalo k rôznym miestnym udalostiam a tvorila sa filozofia hnutia.
Už v roku 2010 v Bratislave v nerovnom boji hrdinsky padol náš prvý slovenský deromatizátor, o ktorom sme písali aj na našom blogu. Neskôr sa o deromatizáciu s malým oddielom nadšencov pokúšal protektor Banskej Bystrice, ale proti obrovskej presile protivníkov podporovaných štátnou políciou ministra vnútra žida Daniela Lipšica, neuspel.
V Telgárte sme síce spolunažívali v pokoji a v pohode s miestnymi osadníkmi, ale bratislavské lóže voči nám podnikali neustále útoky a provokácie. K tragickej udalosti došlo vo februári 2008, kedy na našu postať zaútočili cudzie vojská, ale vďaka tomu, že sme včas odhalili úmysly našich nepriateľov z Lóže Tolerancia, ubránili sme sa.
Zvolali sme do Telgártu tajné zasadnutie Lóže Veľkého Orientu a Byzantského Rítu, vypracovali plány a spustili odpočítavanie.
Žida Hríbika sme poslali do Kavečian, kde svojím prefíkaným spôsobom pripraví pôdu pre dobytie Košíc. V Kavečanoch sme utrpeli v minulosti zahanbujúcu porážku a tak nečudo, že sa im chceme pomstiť a využiť naverbované vojská na vyslanie do prvých línií.
V Košiciach už čaká náš komplic Vladimír Gürtler, ktorého poveríme správou celého košického kraja, keďže sa mu nepodarilo vyhrať regionálne voľby tak, ako sa to podarilo nášmu protektorovi z Banskej Bystrice.
Otca Serafima sme poslali do Rožňavy, aby vybudoval predpolie pred dobytím Krásnej Hôrky, kde súčasná štátna moc nevie zabezpečiť hladké odovzdanie pozemkov, ktoré sú majetkom nášho protektora Banskej Bystrice.
A už sú tu prvé hlásenia:
Hlásenie jednotky kapitána Jaroslava Peukera: „Oznamujeme Telgártu, že sme bez odporu postúpili až pred Rimavskú Sobotu, kde oddychujeme v Motoreste Cieľ. Rozbili sme tábor a chystáme sa prenocovať. Vodku Putin a Lacrimae Christie nemajú. Len maďarskú Leánku. Žiadame o zaslanie vojenských zásob. Zatiaľ sme objednali sud tej maďarskej močky. Okolie je pokojné. Nad motorestom sa z bilboardu stále pozerá občan Ľudovít Kaník, ktorý chcel byť županom. Vzadu za motorestom sa pasú ovce. Položili sme veniec k pomníku kpt. Ing. Ferenc Valacsaya (1977 – 2008), ktorý zahynul v službe. Traja zberači šrotu z neďalekej osady ho zákerne zavraždili po tom, čo im s budzogáňom priateľsky dohováral, aby naložený vozík s meďou neviezli do Maďarska, ale nechali stáť na parkovisku odmorišťa Cieľ.“
Rozkaz z generálneho štábu Telgártu: „Chápeme, že v našej légii sú aj Chorváti, ale žiadame, aby hlásenia boli spisovnej slovenčine. Čo by na to povedal Učiteľ. Ďalej. Váš návrh, aby sa po dobytí Rimavskej Soboty, zabezpečilo dotesanie titulu „Odmorovateľ“ na pomník kpt. Ing. Ferenc Valacsaya sa zamieta. Dôvody, ktoré uvádzate v návrhu sú pochopiteľné, najmä poukázanie na príbuznosť s osadníkmi (džamore, džamore). Navrhovateľ sa však zjavne nechal ovplyvniť svojou rodnou rečou a i keď v slovenskom jazyku by jeho význam bol jasný, v medzinárodnom kontexte by dochádzalo k nedorozumeniam. Snáď nechcete, aby to niekto chápal tak, že kpt. Ferenc Valacsay sladko odpočíva preto, aby šrotovníci mohli oddychovať na odpočívadle Cieľ. Okrem toho sa už ujal pojem „Deromatizátor„.“
Hlási sa Otec Serafim z Rožňavy: „Nazdar Mordechaj Kapusta! Tak som tu! Je tu dobre. Ubytoval som sa na dievčenskom internáte Gymnázia, hneď vedľa Biskupstva a baziliky Františkánov. Zo strážnej veže som videl Krásnu Hôrku, Mauzoléum Dionýza a Františky Andrássiovcov a kaštiel v Betliari. Keď som sa zoznámil s okolím, sadol som si k Trom Ružiam. Neľakaj sa Mordechaj! To je vináreň! Ale je pravda, že sem chodia študentky. A tak pííšem, tii spr..r..ávu.“
Rozkaz z generálneho štábu v Telgárte: „Drahý Veľkňaz, drahý Otec Serafim! Nie, že by som Ťa chcel poučovať, ale mohol by si si odpustiť familiárnosť v oficiálnych hláseniach, ktoré číta celá generalita a budú citované v dejinách. Mám o Teba obavy, aby si nezačal spovedať študentky a tak neohrozil náš Pochod na Michalovce.“
Správa Otca Serafima: „Zobudil som sa a pochopil som situáciu. Okamžite som najal miestneho špióna Jozefa Donga, ktorý urobil prieskum a ohlásil, že hneď po obdržaní dávok urobili osadníci veľké potravinové nákupy v miestnom Kauflande. Zjavne sa pripravujú na obliehanie.“
Rozkaz z generálneho štábu Telgártu: „No, to je už lepšie. Ešte malinkú pripomienku. Trošku konšpiruj ako u nás v Telgárte a nenazývaj všetko pravými menami, aby sa nedostali do rúk nepriateľom. Toho maďarského špióna nazvi trebárs Versače. Tiež tak vyzerá.“
Pozor! Súrne hlásenie!
Hlási sa jednotka kpt. Jaroslava: „Došlo k incidentu. Chlapci vytiahli z michalovského autobusu, ktorý tu zastavuje, špiónku. Vypočúvaním zistili, že ide o istú Erszébet Molnár, z ktorej sa vykľula sukuba. Zmasakrovali sme ju. Koniec hlásenia.“
Rozkaz z generálneho štábu Telgártu: „To ste ju nemohli len znásilniť? Zastavte útok a pochovajte ju so všetkými vojenskými poctami!“
A rozplakal som sa.
Budovanie Veľkej Rusnackej Ríše si žiada osobné obety.
Celá debata | RSS tejto debaty