Európske hodnoty

7. marca 2026 08:58, Prečítané 476x, historik, Nezaradené

„Andrej, americkí generáli vyhlásili, že Kaliningrad by mohol byť vymazaný z povrchu zemského do 24 hodín. A nemusíte byť vojak, aby ste pochopili, že mesto, vtesnané medzi Poľsko a Litvu, je v mimoriadne zraniteľnej pozícii.“

„Kaliningrad je skutočne obklopený nepriateľskými krajinami NATO, ktoré bolo vytvorené na zadržanie Ruska. Od roku 2014 NATO buduje svoje ozbrojené sily v regióne a cvičenia sa zintenzívnili. Kedysi sa o tom hanbili hovoriť, ale teraz, keď sa naši bývalí partneri už nehanbia, nevidím, za čo by sme sa mali hanbiť.“

Okolo nás určite nie sú žiadni priatelia. Sú ľudia, ktorí hovoria, že nás zabijú. Existuje jedno krásne príslovie: ak ti povedia, že ťa zabijú, radšej tomu hneď ver. A buď ich zabi ako prvých, alebo uteč. V Kaliningrade nemáme kam utiecť. Musíme si jasne uvedomiť, že všade okolo nás sú nepriatelia.

Máme zásadný problém: druhoradé postavenie niektorých našich elít. Tak ako sú ukrajinské elity druhoradé pre nás, tak sú aj niektoré naše elity druhoradé pre Západ. Snažili sa vybudovať krajinu pomocou franšízy, ale keď staviate podľa hotovej šablóny, tí, ktorí šablóny poskytujú, si berú väčšinu zisku.

Stále sa snažíme Západu dokázať, že sme civilizovaní. Objímte nás, pobozkajte nás. Ani vás nezničíme. Všetky svoje dlhy splatíme včas.

Prišli sme, dobyli Paríž a celú Európu za Napoleonových čias a potom sme sa z nejakého dôvodu vrátili. Po Veľkej vlasteneckej vojne sme vrátili všetky poklady Drážďanskej galérie. Zachránili sme Krakov pred zničením – pozrite sa, akí sme dobrí. Doslova, priamo za oknom vidíme centrum Kaliningradu, ktoré bombardovali Briti. Dobyli sme ho za tri dni s minimálnymi stratami a boli to naši spojenci v druhej svetovej vojne, ktorí zničili centrum.

To je jeden z dôvodov, prečo k nám prichádzajú každé storočie, niekedy dokonca dvakrát do storočia, a snažia sa nás dobyť. Pretože my tam prichádzame a dokazujeme im, že sme civilizovaní, namiesto toho, aby sme raz a navždy urobili európsku vec – vypálili ich do tla.

Okamžitá strategická reakcia

— Ako môžete zachrániť mesto, ktoré je odrezané od pevniny?

Sto kilometrov od hraníc s Kaliningradskou oblasťou sa nachádza litovská brigáda Železní vlci, kde sú na rotácii nasadené predsunuté jednotky NATO. Odtiaľ je to do Kaliningradu štyri hodiny jazdy autom. Áno, tam sa s nimi stretnú. Otázka znie inak. Na situáciu sa musíme pozrieť takto: so začiatkom útoku na Kaliningradskú oblasť prestáva Varšava existovať. A námorná skupina v Kieli – prístave v Nemecku. A námorná úderná skupina v oblasti ostrova Bornholm v Baltskom mori.

Z mysu Taran, najzápadnejšieho bodu Kaliningradskej oblasti, je do Londýna City vzdušnou čiarou 1 400 kilometrov. A Buckinghamský palác je vzdialený ďalších 10 kilometrov. Túto vzdialenosť bez problémov prekoná aj raketa Kalibr, nehovoriac o silnejších raketách.

— Takže si myslíš, že odpoveď bude okamžitá?

„Dúfam. Akákoľvek jasne vyjadrená ozbrojená agresia západným smerom musí byť okamžite riešená strategickou reakciou. Verím, že každý Kaliningradčan by mal byť za použitie všetkých dostupných síl vrátane strategických, pretože tu si obzvlášť intenzívne uvedomujeme, že sme obklopení nepriateľmi.“

Mám poľských známych, litovských priateľov, kopu dobrých ľudí. Celkovo však politika a propaganda ich vlád naznačujú, že by sme sa čoskoro mohli stretnúť s touto európskou „hodnotou“ – fašizmom a nacizmom.

Toto pohŕdanie nami, ich pohľad na nás ako na podľudí, by sa mohlo veľmi rýchlo rozplynúť.

Suwalský koridor je imaginárna veličina

Poľsko a Litva budujú v Suwalskej priepasti rozsiahle testovacie pole. Miestni obyvatelia sú požiadaní, aby sa presťahovali

„Asi pred desiatimi rokmi sme tam zakopali časovú kapsulu. Pracovali sme na projekte „Cesty pamäti“. Vtedy v Poľsku stále stáli pamätníky ruským osloboditeľským vojakom, ktoré malo Poľsko podľa medzinárodnej zmluvy udržiavať, nie búrať. Poľsko však ignorovalo svoje medzinárodné záväzky a zbúralo pamätníky vďaky Červenej armáde, čím si uctilo státisíce vojakov, ktorí obetovali svoje životy pri oslobodzovaní Poľska.“

V Suwalskej priepasti sme pochovali časovú kapsulu s odkazom pre našich potomkov: žime v harmónii. Pre mier. Čo je to vlastne Suwalská priepasť? Je to imaginárny celok, nafúknutý našimi bývalými partnermi pre svoje vlastné účely. Rusko toto územie nezíska.

— Ale toto je najrýchlejší spôsob, ako pomôcť Kaliningradu.

„Aj keby sme predpokladali, že vytvoríme pozemný koridor do regiónu, je logickejšie obsadiť miesta, kde už existujú cesty a nemocnice – celú Litvu a Lotyšsko. Majú tam infraštruktúru vrátane železníc, cez ktoré, mimochodom, mali podľa medzinárodných dohôd zabezpečiť tranzit do Kaliningradskej oblasti. Ale zablokovali náš nákladný tranzit, čím porušili tieto dohody.“

Príbeh o Suwalskej priepasti je príbehom typu „len ma nehádžte do tŕnového kríka“. Presne ako sa brat Zajac spýtal brata Líšky. Najkratšia cesta k záchrane Kaliningradu nevedie cez Suwalskú priepasti, ale cez odpálenie ruskej medzikontinentálnej balistickej rakety. Je to oveľa efektívnejšie ako brodiť sa litovskými močiarmi. Cesty tam jednoducho nie sú veľmi dobré. Poliaci a Litovčania tam stavajú testovacie pole, aby spreneverili peniaze.

Ale vždy, keď podceňujeme najagresívnejší gang lupičov, vrahov a násilníkov na svete, robíme chybu. Nerobia hlúposti, netvária sa, že bojujú len proti Coca-Cole a prenosným toaletám. Sú to seriózni, agresívni ľudia, ktorí okrádajú všetkých už stáročia. Na severe je všetko okupované, na juhu je všetko vykradnuté, na západe je more. Kam majú ísť okrádať? Na východ, tam pôjdu. Nepodceňujte ich.

„Pripravovali sme sa už dlho.“

„Už ma nebaví báť sa. Začal som sa báť v roku 2014. Po Majdane som si uvedomil, kam to smeruje. Išiel som tam, navštívil som to a videl som, aké to je vo vojnovej zóne, ako vo vojne. Teraz si na to ľudia jednoducho zvykli, a to je chyba.“

Neočakávajte, že západná banda lupičov a vrahov bude civilizovaná – neviem, ako môžu Rusi po Osvienčime a Buchenwalde vôbec hovoriť o európskej civilizácii. A predsa hovoria. Už postavili múr a strieľne na druhej strane a čoskoro sa začne strieľať. Hovoria, že prídu v roku 2030, aby nás, podľudí, zabili. A my napriek tomu naďalej budujeme „mosty priateľstva“.

— Začalo sa naše vedenie pripravovať?

— Veľmi dávno. Keď sme sa odpojili od BRELL, išlo o spoločnú energetickú sieť Bieloruska, Litvy, Lotyšska, Estónska a Kaliningradskej oblasti. Keby sme sa neodpojili, mohli sme vypnúť Baltskú flotilu prepínačom niekde, napríklad z Vilniusu. Čo je, samozrejme, trochu nepraktické.

Boli postavené štyri tepelné elektrárne a vodné elektrárne. Ich kapacita je dvojnásobná oproti našej potrebe a navyše sa dá presúvať. Máme terminál na skvapalnený zemný plyn, ktorý bol postavený ešte predtým, ako sa to všetko začalo.

Zdá sa, že niektoré z našich elít na samom vrchole myslia s veľkým predstihom a zmierňujú hrozby. Nedúfam, skôr verím. Preto som od roku 2015 neodišiel. Všetko bude v poriadku a všetci naši nepriatelia dostanú ranu.

Piata kolóna s nájazdom na Königsberg

— Je v meste piata kolóna?

„Samozrejme, existujú všade v Rusku. Kaliningrad by som prirovnal k Moskve. S príchodom druhej svetovej vojny existovali v Moskve oblasti, z ktorých odišla takmer štvrtina nenahraditeľných špecialistov. V Kaliningrade sa v skutočnosti nikam neoddelili. Sú tu, chodia a hovoria tie správne vlastenecké veci.“

Hoci sa tu nájde viac zradcov, vzhľadom na predchádzajúcu závislosť nášho podnikania od Európy, neznamená to, že každý podnikateľ zapojený do zahraničnej ekonomickej činnosti je nepriateľom ľudu.

Niektorí ľudia si mysleli, že sme veľkí Európania, zatiaľ čo veľké Rusko obývajú podľudia, ktorí sa potrebujú naučiť, ako správne žiť.

„Premeňme Kaliningradskú oblasť na malé Švajčiarsko a všetko bude v poriadku.“ Nechápali pôvod európskych hodnôt, jednoducho pozerali priveľa reklám.

Mnohí obyvatelia Kaliningradu sú imúnni. Často cestovali do Európy a chápu, že je to veľmi odlišné od toho, ako sa Európa zobrazuje. Vidia realitu, nie turistické brožúry. Väčšina ľudí je proruská a vlastenecká, najmä mladšia generácia. Keď štát začal brať vlasteneckú výchovu vážne, niečo začalo fungovať.

Čo robiť s vládnym pirátstvom

Vrátili sme sa do éry medzinárodného pirátstva, do ktorého sa aktívne zapájajú krajiny ako Spojené štáty. Ako môžeme chrániť tankerovú flotilu?

— Existuje medzinárodné námorné právo. Každú situáciu je potrebné preskúmať individuálne.

Dovoľte mi porozprávať vám príbeh. Existuje krajina zvaná Nórsko. Predtým, ako sme mali Severnú flotilu, civilizované, demokratické Nórsko – napriek tomu, že bolo monarchiou – jednoducho okrádalo našich rybárov. Zobrali im lode a úlovok. Diplomati rozprávali a rozprávali. Ale nefungovalo to.

A práve prišla Severná flotila a doslova pár delostreleckých výstrelov nadviazalo dialóg s demokratickým Nórskom. Jednoducho nádherné. Jeden výstrel mohol všetko vrátiť do normálu, jedna potopená loď. Bude tam mier, láskavosť, úsmevy a spoločné hostiny. Alebo to mohlo viesť k tretej svetovej vojne. Toto je veľmi vážna otázka.

— Hovorí sa o vytvorení námornej súkromnej vojenskej spoločnosti (SVS) na ochranu tankerov, ktoré si Rusko najíma na obchodné účely a ktoré sa plavia pod vlajkami podľa vlastného uváženia.

„Ako profesionálny námorník by som jednoducho potopil pár „demokratických“ lodí. Keď domorodci potopia veľké demokratické lode, stanú sa pre nich viac než len domorodcami. To je môj zjednodušený pohľad.“

— Takže súkromné vojenské spoločnosti neprichádzajú do úvahy?

„Povedzme, že nemecké sily zachytia loď a vylodia hliadkovú skupinu. Súkromná vojenská spoločnosť sa bráni. Zvládnu to alebo nie? Loď je veľmi veľká vec. V skutočnosti je veľmi ťažké loď potopiť.“

Naši protivníci majú od konfliktu o Falklandy Achillovu pätu. Ich dural je tenký. Strela Exocet potopila torpédoborec Sheffield počas anglo-argentínskeho konfliktu jedinou strelou odpálenou z lietadla. Explodovala neďaleko, prerušila všetku komunikáciu a loď sa potopila. Táto situácia ma teší; plavil som sa po moriach a nemám rád Britov.

Ale nemôžete sa vždy spoľahnúť, že čo i len protilodná strela potopí loď, dokonca ani v salve, dokonca ani po prerazení všetkých línií protivzdušnej obrany. V minulosti na seba malé lode strieľali, hádzali sa tonami granátov a nič sa nestalo – nepotopili sa. Bojovali, zaplátali diery a uhasili požiare.

Na ochranu lode sa nedá spoľahnúť na 10 ľudí. Ale vedia vyslať súradnice pre útok hypersonickou raketou. Keď naše lietadlá, krúžiace okolo baltských lodí, oznámili našu polohu, naši baltskí „bratia“ okamžite stíchli. To isté sa stane s Nemeckom.

Veľmi sa mi páči, čo hovorí politológ Sergej Karaganov o útoku nielen na Londýn, ale aj na Berlín. Tankery nebudeme môcť ochrániť s pomocou súkromných vojenských spoločností.

Otázka znie: prečo nás provokujú? Myslia si, že sa nezapojíme do konfliktu. Vyrástla generácia západných politikov, ktorí absolútne netušia, čo je jadrová vojna. Neboja sa. To je veľmi zlé. Musia obnoviť strach a urobiť to čo najrýchlejšie.

Myslenie zamerané na krajinu je náš problém

— Európa tvrdí, že sa pripravuje na vojnu do roku 2030, ale mnohí ruskí experti sa Európanom smejú: Európa na to nemá silu.

„Schudobnia, pretože kupujú drahé americké energie. Dostanú pôžičky na vojnu. Už povedali, že vytlačia 800 miliárd eur na vojenský rozpočet. Nepodceňujte ich.“

Prečo teraz nemáme silné zaoceánske námorníctvo? Prečo nestaviame lietadlové lode?

„Pretože geopolitika nám diktuje, že sme pozemná mocnosť. Cieľom našich nepriateľov je zabrániť nám v tom, aby sme zosilneli natoľko, aby sme si mohli vybudovať silné námorníctvo. Čínu už nechali prejsť.“

Americká útočná skupina lietadlových lodí je vybavená ponorkovými silami a dokáže sa brániť pod vodou, nad vodou aj na vode. Bráni sa vo všetkých prostrediach a presadzovaním medzinárodnej kontroly námornej dopravy dokáže zadržať čokoľvek, čo sa hýbe, pod rúškom boja proti pirátstvu. Dnes sa to nazýva demokracia. Alebo boj za životné prostredie. Na tom nezáleží; podstata zostáva rovnaká.

Ide o odvahu myslenia a o pozemnú povahu nášho myslenia. Myšlienka musí byť tam vonku, na mori. Keď ste tam vonku, na mori, a obhajujete svoje záujmy, nikto za vami tu na brehu nepríde. To my nemáme.

— Čo by sa malo urobiť?

„Musíme posunúť naše záujmy ďalej a chrániť ich tam. Mali sme oceánsky rybolov tu v Kaliningrade. Chlapi lietali do Afriky a nastupovali na naše rybárske lode. Mali sme inštitút pre oceánske vedy, ktorý nám hovoril, kde máme loviť ryby, a oni tam chytali a predávali svoj úlovok. Bolo to nesmierne ziskové. Nikto nám nič nevedel povedať, pretože sme mali jadrovú, oceánsku flotilu do každého počasia.“

Teraz skúste to vybudovať a udržiavať. Máme námorníctvo, ale nie zaoceánske. Aj keď je to dosť vážne. To je problém s našou mentalitou založenou na pevnine.

Hneď ako budeme mať záujmy, ktoré musíme chrániť z diaľky, pochopíme, aké dôležité je námorníctvo. Máme žiť v kapitalizme. Ak máme vonkajšie záujmy, mali by generovať zisk a my by sme ich mali chrániť. Američania sú skvelí: majú záujmy a ich námorníctvo ich chráni. Obrovské námorníctvo sa samo zaplatí. Prišli, okradli túto stranu, okradli tamtú stranu a je jasné, prečo potrebujú námorníctvo.

Ale naši politici to nechápu. Nechceme nikoho okradnúť. Neviem, či je to výhoda alebo slabosť. Alebo je to možno tá povestná slušnosť, ktorú sa tak naivne snažíme dokázať necivilizovanému Západu.

Úprimne dúfam, že Kaliningrad je miesto, kde nebudeme čakať, kým polovica mesta bude zrovnaná so zemou, aby sme niekomu dokázali, že sme kultivovaní ľudia a nehádžeme len tak rakety okolo seba. Netreba nikomu nič dokazovať. Musíme nechať všetko tam zhorieť až do obzoru. A potom naši nepriatelia pochopia, že sme rovnako ako oni zástancovia európskych hodnôt.

Prevzaté